Prvé symboly obce
Začiatky administratívnej časti činnosti v Mníšku nad Hnilcom možno predpokladať už 14. storočí. Najstarším dokladom je však až odtlačok pečate na písomnosti z roku 1584, na ktorom je v strede pečatného poľa neskorogotický štít. V ňom sú skrížené banícke kladivká sprevádzané hore hviezdou, po bokoch mesiacom a slnkom, dolu ružičkou s nápisom SIGILLVM – OPPIDI – EINSIEDELL (privilegované mestečko Mníšek).
Druhá najstaršia zachovaná pečať sa nachádza na písomnosti z roku 1629. Podobá sa na predchádzajúcu pečať, len medzi insígniami chýba slnko. V roku 1688 si dal Mníšek vyhotoviť novú pečať, na ktorej sú v strede skrížené kladivká, po bokoch polmesiace, v hornom výseku je ruža, v dolnom šesťcípa hviezda. Z vrchného okraja štítu, ktorý obopínajú zviazané ratolesti, vyrastajú tri ruže. Podobne aj na ďalších pečatiach z roku 1687 a 1689 sa objavujú skrížené kladivká, ale vo výsekoch porísk sú pravdepodobne štyri ruže. Z roku 1730 existuje pečať, ktorá je v Baníckom múzeu v Gelnici. Na nej sú okolo kladiviek štyri šesťcípe hviezdičky a v kruhopise názov SIGIL PRIV-OPP-MON-REMETHENSIS-AN-1730. V roku 1864 sa podľa J. Nováka objavuje na pečatidle postava sv. Kataríny, ktorá je patrónkou baníkov v Mníšku, s mečom a váhami (tie mali vraj spolu s mečom symbolizovať hrdelné právo) a malým štítom so symbolmi. V roku 1906 podľa tejto predlohy vyhotovil Ignác Felsenfeld novú pečať i pečiatku. Doplnil ju len o otvorenú korunu nad štítom. Táto predloha je dodnes stvárnená na budove obecného úradu.
V období I. ČSR mala obec pečiatku, v strede ktorej bolo typárium z roku 1688. Na nej bol nápis Mníšek nad Hnilcom – Gemeinde Einsiedel an der Göllnitz – Gelnica – Bezirk Göllnitz – Krajina: Slovensko.
Súčasné symboly obce
Na základe historických podkladov navrhol J. Novák erb obce tak, že v červenom gotickom štíte boli umiestnené banícke kladivká striebornej farby, okolo nich vo výsekoch štyri ruže zlatej farby. Iný názor mal F. Živčák, ktorý navrhoval prevziať do nového erbu obsah prvého autentického typária z roku 1584. Jeho názor Heraldická komisia potvrdila schválením erbu v roku 1997.
Erb
V červenom neskorogotickom štíte pod zlatou osemcípou hviezdou sú vyobrazené strieborné skrížené banícke kladivká, sprevádzané vpravo zlatým slnkom, vľavo zlatým privráteným polmesiacom a dolu zlatou ružičkou. Na vysvetlenie uvádzame, že červená farba štítu symbolizuje meď, ktorá sa v Mníšku ťažila, banícke kladivká symbolizujú hlavnú pracovnú činnosť obyvateľov – baníctvo a nebeské telesá symbolizujú rudy, ktoré sa u nás ťažili: slnko – zlato a mesiac – striebro.
Znak
Na základe historických dokladov môže obec používať aj tzv. väčší erb: Pri štíte so znamením Mníška nad Hnilcom je vyobrazená strieborná, zlatovlasá, zelenoodetá sv. Katarína, pravou rukou držiaca o plece opretý strieborný meč so zlatou rukoväťou a s ľavou rukou na hornom okraji štítu, spoza ktorého vyčnieva zlaté ozubené koleso. Na horný okraj štítu je položená zlatá, rubínmi a perlami zdobená otvorená koruna, z ktorej vyrastá červená trojruža na zelených listnatých stopkách. Sv. Katarína odetá do zeleného rúcha má funkciu heraldického nosiča štítu, meč a ozubené koleso sú symbolmi jej umučenia.
Vlajka
Heraldická komisia schválila aj vlajku obce. Pozostáva z dvoch pozdĺžnych pruhov žltej a červenej farby, preložených bielym šikmým krížom. Vlajka má pomer strán 2 : 3 a je ukončená tromi cípmi, t. j. dvomi zástrihmi, siahajúcimi do jej tretiny.
Pečiatka
Súčasná pečiatka obce Mníšek nad Hnilcom je okrúhla, uprostred s obecným symbolom a kruhopisom OBEC MNÍŠEK NAD HNILCOM. Pečiatka má priemer 35 mm, čo je v súlade s domácimi zvyklosťami a predpismi o používaní pečiatok s obecnými symbolmi.
Kríž na Špicnbergu
Na prednom Špicnbergu sa nachádza drevený kríž, ktorý symbolizuje založenie Mníška. Bol postavený v roku 1936. Kríž bol pripevnený na betónovej opore. Hromozvod na vrchole kríža bol nutný kvôli častým búrkam a zaujímavosťou je, že nie je uzemnený klasickým spôsobom, ale bol zvedený až ku skalným sutinám. 26. júla 1936 kríž slávnostne vysvätili evanjelický farár Mathias Danielis a katolícky kaplán Jozef Šatek.