V auguste 1931 bol farár Mathias Danielis z Mníška na Hnilcom u Johanna Kuhla v Beteli. V priebehu mesiaca sa tam oboznámil s hrou chóru pozaunistov. Po návrate domov vyzval záujemcov, aby sa prihlásili k hre na dychové nástroje. Prihlásili sa štyria. Do konca roka nacvičili a zahrali v kostole pieseň „Nuž Bohu ďakujeme”. Prvú krídlovku zakúpili z darov richtára, učiteľa a farára. Ostatné nástroje, všetky v jednom ladení, zakúpili zo zbierky v kostole a z ofier. Zakladateľ a dirigent Posaunenchoru, farár Danielis, hral ba krídlovke. V období rokov 1934 – 1941 boli členmi orchestra: Jakob Alcnauer, Johann Alcnauer, Ludwig Alcnauer, Johann Benedig, Karl Göllner, Karl Hübler, Gustav Lumnitzer, Johann Kawetschanky, Johann Olschläger st., Ludwig Olschläger, Johann Patz, Michael Pitzeka, Alojz Scholtz, Josef Šlachtič, Johann Strompf, Ferdinand Theisz, Johann Valentín, Ludwig Wenzel, Michal Wenzel, Franz Zimmermann st., Franz Zimmermann ml. Po Danielisovej smrti v roku 1958 prevzala dirigovanie jeho dcéra Alžbeta, manželka konseniora Bubliaka. Po nej farárka Jela Krámerová, neskôr farárka Emília Hrešková. Funkciu vedúceho člena chóru vykonávali: Johann Alcnauer st., Ľudovít Müller, Ján Olschläger, Ferdinand Theisz, Richard Theisz.
Dychovka evanjelického cirkevného zboru počas svojej existencie mala úspešné i menej úspešné obdobia. V posledných rokoch prežíva svoju renesanciu. Vekový priemer sa príchodom mladých hudobníkov znížil a doterajší hudobný repertoár bol doplňovaný novými skladbami. V roku 1996 Posaunenchor bol na prvom zájazde v zahraničí, na európskej púti v rakúskom mestečku Mariazell. Pred bazilikou vítala mníšanská dychovka pútnikov zo Slovenska, Čiech, Maďarska, Nemecka a ďalších štátov. V roku 1998 sa niektorí hráči Posaunenchoru zúčastnili na veľkolepom podujatí dychoviek v Nemecku. V meste Ulm si zahrali v kostole spolu so 4000 hudobníkmi a popoludní zaznelo odrazu na námestí až 9200 dychových nástrojov. K nezabudnuteľným zážitkom patrí aj zájazd do Nemecka v marci 1999. Posaunenchor Döffingen z nemeckého Baden-Württenberska pozval na oslavu 50. výročia svojho založenia aj mníšanských kolegov. Hudobníci sa vtedy obliekli do baníckych uniforiem, ktoré si vypožičali z miestneho baníckeho spolku.
