Zaujímavosti

Mníšek šedý

(Myiopsitta monachus)

Mníškovia šedí žijú na juhovýchode Južnej Ameriky, Bolívii, južnej Brazílii a Argentíne. Sú považovaní za jediný druh papagája, ktorý si stavia vlastné hniezdo. V prírode žijú v kolóniách, v ktorých si stavajú veľké hniezdištia, skladajúce sa z jednotlivých otvorov nadväzujúcich na hniezdne komôrky, ktorých nezriedka býva až okolo 20. Mníšek šedý dosahuje dĺžku okolo 27,5 cm včítane dlhého zužujúceho sa chvosta. Sú prevažne zelení so šedým čelom. Svetlejší odtieň šedej farby pokračuje i pod očami na tvárach, vrúbkovaná šeď pokračuje i na hrudníku a na brušku. Niektorí ľudia si kvôli jeho dlhému chvostu mylne myslia, že patria medzi aratingy. Dokonca niektorá staršia literatúra, objavujúca sa na trhu ešte dnes, ich medzi nich tiež radí. Nie je to samozrejme tak. Mníškovia tvoria samostatný druh, ktorý má štyri poddruhy.

Mláďatá mníška šedého majú jedinečný obranný reflex. Keď ich chytíte do ruky začnú sa triasť. Tento manéver v nich zostává zakotvený po celý prvý rok života a pri vyrušení ho neváhajú použiť. Väčšina mníškov šedých má rada, keď sa s nimi hráte. Sú veľmi teritoriálni a čo majú v klietke, považujú za svoje. Pokiaľ im napríklad odstránite z klietke nejakú ich hračku, môžete sa stretnúť s ozaj nepríjemným „mniškovým nadávaním”. Mnoho chovateľov si tiež na svojej koži vyskúšali, že mníšek šedý sa riadi pravidlom „keď sa mi snažíš utiecť, dohoním ťa!”. Snaží sa svojimi náletmi vyplašiť čokoľvek, čo by ho rušilo. Mnoho chovateľov z ich voliér uteká so strachom z štipnutia. Preto ich napríklad pri čistení alebo upravovaní klietok i voliér radšej presuňte inde. Predídete tak niekoľko štípancom a určite tiež ušetríte pred trápením samotných mníškov.

Jedine častým privykaním na ľudí vášho mníška šedého prinútite chovať sa milo ku komukoľvek. Mníškovia vedia byť roztomilí verní vtáci, ale pokiaľ nie sú dostatočne trénovaní a nie je im venovaný dostatok pozornosti, vedia sa chovať i ako malí „teroristi”. Môžu sa tiež naučiť výborne hovoriť. Samozrejme záleží na jednotlivých jedincoch, ale niektorí môžu svojou slovnou zásobou konkurovať niektorým amazoňanom alebo dokonca papagájovi žakovi. Majú veľmi radi rôzne hračky. Pokiaľ teda chcete Vášmu mníškovi spríjemniť pobyt v jeho klietke, mali by ste mu pripraviť dostatok hračiek a v pravidelných intervaloch mu ich v klietke meniť. Nie sú tak nešetrní k svojej klietke a jej vybaveniu ako bývajú ostatné papagáje. Ako väčšina papagájov i mníškovia šedí sa radi kúpu vo svojich nádobách na vodu. Je preto lepšie poskytnúť im väčšie a hlavne ťažšie kovové či keramické misky, ktoré sú pre kúpanie vhodné. Samozrejme v nich musíte vodu udržiavať stále čerstvú alebo ju musíte ihneď po kúpaní vybrať z klietky a vymeniť za menšiu, z ktorých budú mníškovia len piť.

Voliéry pre ich chov by mali byť vybavené pevným pletivom (najlepšie 1,6 mm hrubým) s okami maximálne 2 x 2 cm. Pre hniezdenie vyhovujú búdky s rozmermi rovnakými ako majú búdky pre korely. Na vnútornej strane je vhodné pod vchodom pripevniť kus pletiva pre ľahšie vyliezanie z búdky. Niektoré páry sú schopné odchovať mláďatá len na malej vrstve drevených drvín. Iné si ale, rovnako ako v prírode, stavajú vo vnútri hniezdnej búdky vlastné hniezdo. Preto je nutné im spolu so zavesením búdky poskytnúť tiež dostatok stavebného materiálu. Ich pohlavie sa dá s istotou určiť len analýzou DNA. Väčšinou má ale samček užšiu hlavu a širší zobák než samička. Znáška mníška šedého obsahuje najčastejšie 4 až 8 vajíčok. Samička ich znáša po jednom denne a obvykle po treťom znesenom vajíčku si na nich sadne. Mláďatá sa liahnu po 26 až po 28 dňoch. O ich výchovu sa starajú obaja rodičia. Pre ručné dokrmovanie sa mláďatá odoberajú z búdky v 3 týždni veku. Hneď ako najstaršie z mláďat dosiahne vek približne 4 týždňov, začne pár s ďalšou znáškou. Po každých dvoch odchovoch sa odporúča hniezdnu búdku odstrániť a nechať pár asi tri mesiace odpočinúť.

Kŕmeniu mníškov musíte venovať dostatočnú starostlivosť. Ľahko sa totiž môžu stať závislými len na semenách, čo môže neskôr v živote spôsobiť ich nadváhu. Ďalším problémom pri chove mníškov šedých môže byť napríklad trhanie peria. Mnoho vtákov môže tiež poznamenať prístup ich chovateľov. Mnoho mníškov šedých môže trpieť obrovským stresom. Pokiaľ sa však o nich dobre staráte, venujete im starostlivosť a čas, nemali by ste s ich zdravím mať o nič viac problémov než s ostatnými druhmi.

Mníšek šedý je často odporúčaný ako výborný rodinný zvierací maznáčik, ktorý iste poteší každého kto sa s ním stretne. Dožíva sa až 40 rokov, takže môže byť vašim dobrým priateľom po dlhú dobu.


Zdroj: http://papousci.chovzvirat.com/druhy/mnisek-sedy.html