Od doby bronzovej po Villu Heremitas

Prvé osídlenie Mníška nad Hnilcom

_____Najstarším dokladom o osídlení chotára obce sú črepy z hlinených nádob, ktoré našiel archeológ F. Javorský v spodnej časti doliny Suchého potoka „Direnzajfn”. Podľa neho tu pravdepodobne v mladšej dobe bronzovej (1300 - 750 rokov pred n. l.) stála nechránená osada. Viac dôkazov o osídlení nie je a F. Javorský usudzuje, že príčinou toho je rieka Hnilec, ktorá pôvodné sídla v jej blízkosti odplavila, preto sa praveké a rannostredoveké dôkazy osídlenia v súčasnosti nachádzajú v naplaveninách koryta rieky.
_____Počas železnej doby (700 rokov pred n. l.) sa v Hnileckej doline usadili keltskí Kotíni, ktorí vedeli ťažiť a spracovávať železnú rudu z povrchových ložísk. O ich prítomnosti svedčia prastaré haldy medzi Švedlárom a Mníškom.
_____Predvojnoví spišskí historici chceli nájsť dôkazy, ktorými by sa potvrdilo osídlenie Spiša Nemcami od čias germánskych Kvádov až po príchod hostí v 13. storočí. V okolí Mníška hľadali hradisko - drevený Kvádsky hrad, ktorý dodnes ostal nevysvetlenou záhadou. Podľa J. Hajnóczyho na prednom Špicnbergu mohlo stáť kvádske hradisko vzhľadom na jeho strategickú polohu. Aj J. Lipták sa priklonil k názoru, že na toto hradisko sa v čase núdze uchyľovali obyvatelia pred nepriateľom. Tvrdil, že sa tu nachádzala lievikovitá diera, hlboká 2 až 2,5 m, z čoho usudzuje, že tu mohlo byť kultové miesto. Tieto úvahy podporoval pravdepodobne výskyt skál a sutiny na vrchole. Pri stavbe železničnej trate Červená Skala - Margecany však bola časť skál zo Špicnbergu odvezená, preto sa táto úvaha nedá potvrdiť ani vyvrátiť.
_____Iný pohľad mal A. Münnich. Hradisko stotožnil s vŕškom Šlesaj (Zámčisko - 690 m), ktorý sa nachádza juhozápadne od obce. Už aj samotný názov napovedá, že sa tu nejaká stavba mohla nachádzať. A. Münnich napísal: „Na Spiši sa nachádzajú aj iné zostatky múrov, ktoré predpokladajú bohatú šľachtu a v roku 1892 museli ešte stáť. Možno tu spomenúť zámok v Mníšku nad Hnilcom." V ústnom podaní sa traduje, že tu stál zámoček alebo skôr pekný dom a pod ním sa nachádzala osada. V 18. storočí bola na vršku postavená huta na tavenie rudy a jej zvyšky mohli pomýliť bádateľov. Aj skúsený archeológ a historik M. Slivka pochybuje o pravdivosti tvrdenia Münnicha. Odpoveď na túto otázku môže dať len archeologický výskum.

Pustovníci

Prvá písomná zmienka

_____V roku 1241 napadli mongolské vojská Uhorsko. K rozhodujúcej bitke došlo 11. apríla 1241 pri Slanej, kde bolo uhorské vojsko na hlavu porazené a kráľ Belo IV. (1235 - 1270) sa dal na útek. Dnes už nevieme potvrdiť, či kráľ neutekal jasovskou cestou a Mongoli ho tadiaľ neprenasledovali. Vieme však, že vypálili obec i kláštor v Jasove a menší oddiel prenikol až na Spiš. Pred nepriateľom sa museli obyvatelia skrývať v lesoch a jaskyniach (Jasovská jaskyňa, Antalova jaskyňa pri Ružíne, Skala útočišťa v Slovenskom raji), nemohli sa venovať poľnohospodárstvu, čo spôsobilo hladomor, dôsledkom ktorého bol úbytok obyvateľstva. Po odtiahnutí Mongolov sa krajina začala pomaly zviechať. Kráľ za služby a pomoc v boji rozdával územia. V roku 1243 takto obdaroval Filipa a Detrika, synov Matúša z rodu Ákošovcov, územím, ktoré patrilo predtým komesovi Boršovi, synovi bána Dominika. V darovacej listine sa prvýkrát spomína územie Mníška: „Prvá hranica začína vedľa veľkého Hnilca, kde Smolník vteká do Hnilca.” Územie sa rozprestieralo od sútoku Hnilca a Smolníckeho potoka po sútok Slanej a Muránky a odtiaľ na severozápad po pramene Hnilca.
_____V roku 1255 dostal Kunch, zať komesa Jordana, obyvateľa Levoče, od kráľa Belu IV. rozsiahle pozemky siahajúce po rieku Hnilec. V listine sa spomína veľká cesta, ktorá vedie od Jasova cez Mníšek (magna via que vadit versus Jazov per locum Heremitorii). Je to prvá písomná zmienka o obci vo význame locus (miesto) a slova heremitory (mních - pustovník). Toto pomenovanie vychádzalo pravdepodobne z existencie už skôr spomenutej pustovne.

Gründleri

_____Jedným z riešení Belu IV. ako postaviť spustošené Uhorsko na nohy bolo pozvanie hostí (hospites) zo západnej časti Európy. Najpočetnejšiu zložku medzi nimi tvorili hostia z nemeckých oblastí. Hostia boli zvýhodňovaní oproti pôvodnému obyvateľstvu rôznymi privilégiami - odpustením daní, oslobodením od poddanských prác, právom lovenia zveri, rybolovu a inými výhodami. Najzaujímavejším privilégiom však bolo kutacie právo, ktoré zahŕňalo nielen kutanie rudy a kovov v baniach, ale aj právo nájdené rudy ťažiť a zužitkovať na svoje účely. Výsady umožňovali mestám i jednotlivcom organizovať ťažbu vo vlastnej réžii, podľa vlastných predstáv, vedomostí a skúseností. Za tieto privilégia museli ťažiari odovzdať panovníkovi daň - urubu (jednu šestinu až jednu desatinu vyťaženej rudy).
_____Dolný Spiš - Gelnica a okolie (juh a juhozápad) - vytváral vhodné podmienky na rozvoj banského podnikania, preto Belo IV. povýšil Gelnicu v roku 1264 na kráľovské mesto, z ktorého sa stalo centrum banského podnikania v Hnileckej doline. Hostia dosídlili Gelnicu a z nej postupne osídlili celú Hnileckú dolinu. Sami hostia sa nazvali gründlermi a Hnileckú dolinu nazvali: „Gründlegebiet”. Názov je odvodený od slova „gründle”, čo znamená úzke údolie zavlažované potokmi.
_____Odkiaľ pochádzali hostia? Na základe rečových archaizmov sa dá povedať, že prvá vlna hostí pochádzala z Porýnia a Flandrie, tú neskôr prekryli vlny z rakúsko-bavorskej oblasti (O. Hagala). O pôvode hostí má zaujímavý názor J. E. Alexy. Podľa neho už v 10. Storočí dosiahlo baníctvo v strednom Nemecku pomocou nových technológii a banského práva veľký rozmach. Baníci boli dobre organizovaní v spolkoch, preto sa po vyťažení rúd mohli sťahovať ďalej. Presunuli sa do Saska (Erzgebirge) a Čiech (Kutná Hora, Sliezsko, Staré hory). Podľa J. E. Alexyho boli baníci v 13. storočí nútení pre vyčerpanosť zlata z tejto oblasti odísť. Pozvanie Belu IV. im prišlo vhod. Poukazuje pritom na fakt, že aj po vyčerpaní ložísk na dolnom Spiši v 19. storočí odišla časť baníkov do Sedmohradska, do oblasti Bukoviny. K tomuto záveru ho priviedlo porovnávanie názvov dolín, vrchov a miest z oblasti Starých hôr a dolného Spiša, ktoré sa zhodujú, a ako príklad uviedol aj nemecký názov našej obce - Einsiedel.
_____Pojem gründler neskôr zanikol a ostalo označenie „manták”. J. E. Alexy sa domnieva, že si ho nemeckí osadníci odvodili od názvu obyvateľov Hanej na Morave - Hanáci a oni, ktorí obývali hornatejšie časti sa vraj sami nazvali podobne - Mantákmi. Existuje aj iný, pravdepodobnejší názor, že slovo „montana” znamená baníctvo a preto názov Montáci - Mantáci dostali naši predkovia podľa svojej hlavnej pracovnej činnosti - baníctva.
_____Od druhej polovice 13. storočia nastáva rozmach banského podnikania ako následok obrovského dopytu po rudách. To podnietilo hľadanie nových ložísk a osídľovanie nových oblastí. Dochádza k zmenám v ťažbe a spracovaní rudy. K pôvodným nástrojom - želiezku, kladivu, motyke a čakanu, pribudli nové spôsoby dolovania pomocou ohňa a drevených klinov, ktoré sa polievali vodou. Najvýznamnejšou technickou zmenou bolo zavedenie vodného kolesa, ktoré poháňalo hámorové kladivá a dúchadlá vháňajúce vzduch do pecí.

Villa Heremitas (Mníšek)

_____Osídľovanie prebiehalo šoltýskym spôsobom, a to tak, že kráľ pridelil určité územie šoltýsovi (lokátorovi). V roku 1282 daroval Ladislav IV. (1272 - 1290) Tobiášovi územie v katastri Švedlára a Mníška. V roku 1284 dostal občan Gelnice Hekul od kráľa Ladislava IV. pozemky, ktoré sa nachádzali aj v chotári našej obce a súčasne právo založiť tam osadu. V listine sa píše: „Náš opustený les, zbavený obyvateľov v ktorom sa kedysi zdržiavali pustovníci.” (Silvam nostram desertam et habitatoribus destitutam in qua quodam heremite morabantur.”) Tento rok považujeme preto za rok založenia obce. Za južnú hranicu jeho pozemkov označil cestu z Jasova na Spiš, ktorá prechádzala cez Mníšek. V listine z roku 1287, v ktorej Ladislav IV. udelil Gelnici nové privilégiá, sa Mníšek spomína pod názvom Domus Heremite (pustovňa). Prvá zmienka o Mníšku ako dedine je až z roku 1322, keď sa spomína ako dedina nachádzajúca sa v chotári Gelnice, ktorá je volaná k mníchovi (villa que dicitur ad Heremitam). Slovo ad heremitam znamená ku mníchovi a slovo villa stredovekú dedinu. V pojme villa je zahrnutý jej extravilán - polia, lesy, lúky, bane a intravilán - zastavaná plocha (dvory, ulice a záhrady). Dedina sa rozprestierala nad sútokom vodných tokov Hnilca a Smolníckeho potoka ako väčšina dedín na Spiši (Javorský). Nad ňou stál pravdepodobne kostol. Svedčia o tom nálezy črepín nádob z jamy pri terajšom katolíckom kostole.
_____V roku 1368 urobil Juraj Bebek na príkaz kráľa Ľudovíta I. (1342 - 1382) revíziu mestského chotára Gelnice, medzi inými sa spomína aj Villa Heremitas (Mníšek). V roku 1375 udelil Ľudovít I. Gelnici nové výsady. Z kráľovskej listiny sa dozvedáme, že Gelnica vlastnila poddanské osady Švedlár, Mníšek, Jaklovce, Margecany, Žakarovce, Veľký Folkmár, Vyšné a Nižné Slovinky, ktoré boli na nej značne závislé. V Gelnici si museli obyvatelia týchto obcí kupovať najdôležitejšie veci (mäso, víno, súkno) a svoje výrobky predávať na gelnickom trhu. Gelnickí občania však mali právo predaja múky, piva a vína, ako i výsek mäsa v týchto dedinách. Dediny mali právo súdiť len vtedy, ak predpokladaná výška pokuty nepresiahla 15 denárov. V listine z roku 1338 sa okrem iného uvádza, že Karol Róbert (1308 - 1342) daroval Mníšek (Remethe) spolu s tromi Švedlármi „lurre per petuo et irrevocabiliter” (navždy a neodvolateľne) Gelnici a Smolníku do spoločného užívania. Kráľ odškodnil pôvodných vlastníkov Mikuláša a Juraja - synov Konráda, ako aj Tomáša a Vavrinca - synov Mikuláša.

Pocasie