Pod Spišským hradným panstvom

Zemepáni

_____V roku 1465 sa majiteľom Spišského hradného panstva stal Imrich Zápoľský. Slobodné banské mestá Gelnica a Smolník stratili svoje postavenie a stali sa jeho súčasťou. Po prehranej bitke pri Moháči roku 1526, kde bolo Turkami uhorské vojsko porazené na hlavu, sa rozpútal mocenský zápas medzi J. Zápoľským a Ferdinandom I. - Habsburským. Víťazom sa stal Ferdinand I. Na jeho strane stál Alexander Turzo, ktorý dostal v roku 1527 Spišské hradné panstvo do užívania. V roku 1636 smrťou posledného mužského potomka Michala Turzu sa skončila éra Turzovského rodu. Ako obvykle pri takýchto udalostiach, nastali spory medzi dedičmi, preto do ich vyriešenia majetok Turzovcov prebral panovník. Podľa testamentu Michala Turzu sa Spišský hrad a panstvo dostalo v roku 1639 do rúk Štefana Čákiho I. Jeho dedičmi sa stali synovia Štefan a František. Práve František sa zaplietol do Vešeléniho sprisahania, jedného z mnohých proti Habsburgovcom. Po odhalení sprisahania mu bol majetok v roku 1671 zhabaný. Vlastníkom polovice majetku a tým aj polovice banských diel a podnikov sa stal panovník. Druhá polovica ostala Štefanovi Čákimu. Po rokovaniach cisár Leopold 8. apríla 1690 schválil dohodu, podľa ktorej Gelnica a Mníšek pripadli Štefanovi Čákimu, ale Smolník, Švedlár a Štós panovníkovi.

Reformácia a protireformácia

_____Od začiatku 40-tych rokov 16. storočia sa na Spiši začali šíriť myšlienky Lutherovej reformácie. Turzovci podporovali reformáciu, ktorá sa v spišských mestečkách rýchlo šírila, pretože sem prichádzali kazatelia z nemeckých oblastí. V roku 1541 prešli všetci obyvatelia Mníška na protestantskú vieru.
_____Turzovcov však vystriedali Čákiovci, ktorí sa stali dôležitými aktérmi rekatolizácie na Spiši. Jedným zo spôsobov nútenia obyvateľov prestúpiť na katolícku vieru bolo napríklad to, že baníkom evanjelického vyznania nedávali prácu, pokiaľ nezmenili vieru. Keďže nechceli ustúpiť, boli na prácu pozývaní baníci z Poľska, z oblasti Wieliczky, ktorí boli katolíckeho vierovyznania a navyše sa stali lacnou pracovnou silou.
_____Rekatolizácia pokračovala násilným odoberaním kostolov evanjelikom a vyháňaním kňazov. Mníšek preto v roku 1674 musel opustiť evanjelický farár Milek. Až v roku 1681 Šopronský snem vyriešil právne postavenie evanjelikov vo východoslovenských banských mestách tým, že im dovolil stavať kostoly, v dôsledku čoho sa napätá atmosféra upokojila.

Mníšek vo víre stavovských povstaní

_____Od začiatku 17. storočia vystúpilo viacero sedmohradských kniežat proti absolutistickej moci Habsburgovcov. V druhej polovici 17. storočia im ako zámienka poslúžila aj protireformácia a náboženské cítenie.
_____Do týchto vojnových udalostí boli zatiahnuté aj spišské mestečká a obce. Po vpáde Bočkajových hajdúchov na Spiš, práve Mníšek najviac doplatil na to, že jeho majiteľ Krištof Turzo stál na strane Habsburgovcov. Koncom roka 1604 vypálili hajdúsi 27 z celkového počtu 34 domov. Tököliho kuruci neboli o nič šetrnejší. Keď v lete roku 1676 vpadli do Hnileckej doliny, bola vyplienená Gelnica, vypálený Smolník, Vondrišel (Nálepkovo), Helcmanovce a podľa neoverených údajov aj Mníšek. Z roku 1682 sa zachovala žiadosť o ochranu od richtára a prísažných adresovaná ma župný úrad, vzhľadom na to, že mestečko je zbedačené a oni sú už z ustavičných nájazdov vojsk nervózni. Začiatkom 18. storočia sa opäť rozhorel oheň protihabsburgských povstaní. V roku 1703 sa zmocňuje baníckej oblasti v Hnileckej doline František II. Rákoci. V kostolnej veži vo Švedlári sa našla listina z 25. októbra 1711, v ktorej sa okrem iného píše: „Keď boli v Mníšku v roku 1709 ubytované cisárske vojská, rebelanti Mníšek podpálili tak, že vyhorel do tla a ostali len štyri domy.” Neprešiel ani rok a kuruci opäť napadli Mníšek. V mestskej knihe sa píše: „Anno 14. mája 1710 od Košíc prišlo 2000 mužov pod vedením francúzskeho kapitána. Mestečko začali plieniť, podpálili ho a neušetrili ani kostol. Obyvatelia sa hrdinsky a udatne bránili, preto kuruci nemohli dobyť ani kúsok zeme. Keďže sa občania statočne bili, veľa ich na námestí padlo. Boh ochraňuj našich nasledovníkov od toho, aby ich také niečo postihlo.”

Mor

_____V rokoch 1662 - 1664 vypukol v Mníšku mor, následkom ktorého zahynulo 1122 obyvateľov. Nažive ostala len štvrtina obyvateľov. Ak zoberieme do úvahy tieto čísla, tak Mníšek mal mať pred morom 1496 obyvateľov. Následky epidémie museli byť katastrofálne. V roku 1710 kuruci dovliekli do Mníška opäť mor, tentoraz bol počet mŕtvych 400.
_____Ďalšia morová epidémia vypukla v roku na jar roku 1739. Farár spočiatku zapisoval v matrike ľudí, ktorí zomreli podľa mena. Od júna už však zapisoval len počty ľudí. Zápisy z leta 1739 sú najtragickejšie: 30. júla - dnes zomrela moja kuchárka a zomrelo 37 ľudí, 4. augusta - zomrel môj milovaný brat Jozef Kajnar, ďalší zápis - zomrel richtár Peter Theis a kostolník.
_____12. augusta je už iným rukopisom napísané: zomrel farár a s ním ďalších 19 ľudí. Pod týmto zápisom je ďalší zápis svedčiaci o tragédii, ktorá nemá na Spiši obdoby. Za jeden deň zomrelo 20 340 ľudí. V tomto roku na mor v Mníšku zomrelo 927 ľudí.

Mestečko bez privilégií

_____Zaujímavý doklad, ktorý hovorí o počiatkoch poľnohospodárskej činnosti, je z roku 1705. V mestskej knihe sa píše: „Zišli sa richtár, banský majster a rada, aby ustálili desiatu časť farárovi. Podľa najstarších spomedzi nich bol chotár obce klčovaný v časoch, na ktoré sa oni ešte pamätajú. Zápisnica obsahuje 120 mien týchto prvých osadníkov, z ktorých každý vyklčoval iba 2 - 28 maďarských jutár.”
_____Po roku 1710 nastal čas útlaku zo strany zemepánov. Tí nechceli uznať privilégia dané kráľom, ktorých listiny vraj zhoreli pri kuruckých nájazdoch. Je možné, že časť privilégií bola pojatá do súkromných archívov zemepánov, a tým bolo znemožnené ich dokazovanie. Zaujímavé je, že aj panovník si nárokoval plnenie povinností, ako vyplýva z listu pre správu Mníška z roku 1741, hoci Mníšek patril podľa dohody Čákiovcom. Mníšania plnenie povinností odkladali zo dňa na deň, z týždňa na týždeň, až prišiel list, v ktorom im hrozili košickým väzením, čo im ešte viac odobralo chuť do práce.
_____V archíve sa zachovala žiadosť z roku 1751, v ktorej majiteľ Mníška Anton Čáki požiadal panovníka o trhové privilégium. Malo ísť o štyri trhy:



Odpoveď na túto žiadosť sa síce nezachovala, ale privilégium bolo udelené a trhy v týchto dátumoch sa konali až do začiatku II. svetovej vojny.
_____V roku 1760 sa Mníšania rozhodli pre prenájom prakovských hámrov od grófa Čákiho za 20 000 guldenov. Ale v roku 1766 sa obcou prehnala ničivá víchrica, ktorá zanechala sa sebou veľkú spúšť. Postrhávala strechy a dokonca aj múry domov. Náklady na opravu boli veľmi vysoké, preto sa Mníšania rozhodli vzdať sa prenájmu prakovských hámrov. V roku 1781 mal Mníšek od Čákiovcov prenajatý pivovar, pálenicu a dva mlyny.
_____V roku 1795 bola katastrofálna neúroda. Svedčí o tom aj skutočnosť, že Ludwig Wietorisz dal Johannovi Schneiderovi ako zálohu za jedno vrece zrna jeden aker pôdy. Aby sa zabránilo hladomoru, muselo mestečko dať piecť chlieb a rozdeľovať ho medzi chudobných.

Mestská správa

_____Na prvej strane mestskej knihy je záznam, podľa ktorého sa v roku 1544 stáva richtárom Michael Wencel. Zvolenie vraj spolu s členmi magistrátu Michaelom Schneiderom, Gottfriedom Schneiderom a ostatnými členmi oslávili na miestnej fare. V najstaršej mestskej knihe Mníška sa nachádza zápis z 23. 12. 1580. Malo ísť o nový spôsob volenia richtárov na pokyn Stanislava Turzu. Odstupujúci starostovia a ich prísažní (rada), mali skladať účty len 24 najstarším občanom na konci roka. Richtár sa mal zvoliť podľa kľúča, ktorým sa obec rozdelila na 4/4. Každá časť si zvolila 6 najstarších a najváženejších občanov. Z každej štvrtiny si navrhli štyroch kandidátov a rada starších v tajnom hlasovaní zvolila richtára. Nový richtár mal byť najstaršími poverený, uverejnený a celu obcou prijatý a ustanovený. K obci patrili tí, ktorí mali vlastný krb a mešťania vlastniaci dom.
_____Odtlačok z roku 1584, na ktorom je napísané: SIGILLVM-OPPIDI-EINSIEDL potvrdzuje, že Mníšek bol privilegovaným zemepanským mestečkom. Začiatkom 17. storočia vraj získalo mestečko zvláštne postavenie v súdnictve - právo života a smrti (Jus gladii). Je to zaujímavé, pretože toto právo mali len slobodné kráľovské mestá alebo zemepán. Nie je to celkom objasnené a na súdoch sa pravdepodobne musel zúčastňovať zástupca zemepána. Nech je to akokoľvek, toto právo bolo využité v roku 1628, keď bol odsúdený jeden zbojník, ktorý z kostola v Štóse ukradol kalich a iné cenné veci. V roku 1629 bolo odsúdených a popravených sedem zbojníkov. V roku 1659 bol jeden odsúdený lámaný na kolese. Popravy boli vykonávané na vršku „Galgenhíbaj” (Šibeničný vršok) nad dnešným cintorínom.
_____Ako sa už viackrát spomínalo, Mníšek bol banským mestečkom s určitými právomocami. Richtára si volili občania a jeho voľbu potvrdzoval zemepán. Voľby sa opakovali každý rok a väčšinou dochádzalo k výmene richtára. Richtár rozhodoval sám alebo s mestskou radou.

Štatistické údaje o obyvateľoch

_____V Mníšku sa v roku 1565 spomína 34 usadlíkov - rozumej 34 rodín. Daňové súpisy z roku 1601 uvádzajú, že v mestečku bolo 60 domov, v roku 1602 sa uvádza 50 domov a v roku 1605 len 34 domov. Z mien zapísaných v urbári z roku 1605 vidno, že mestečko má nemecký ráz. Uvádzajú sa tieto priezviská: Bencl, Blackh, Binterr, Bogner, Czimerman, Dobra, Franz, Göczl, Grenczer, Helickh, Hietth, Kouach, Krautflais, Leffler, Leftlar, Loy, Margroft, Mezaros, Slaifer, Spettwickh, Tanczer, Teiz, Vapotth, Varga, Wlackh, Zabo. Celkovo 68 rodín. V roku 1672 sú v urbári zapísané priezviská: Ambros, Bartsch, Benedicti, Czebrik, Eisen, Flaischer, Galinszky, Gildner, Grenzer, Grossin, Hirth, Hosenreiter, Jager, Kaill, Ketczel, Kordosch, Koszman, Lang, Lerch, Loy, Mozin, Rusznak, Schmidt, Schneider, Schicz, Smögner, Sontagh, Speczo, Spiczo, Spötschu, Theisz, Tanczer, Tazipodi, Venczko, Venczell, Vogner, Wentczlin, Zeller, Zimerman. V Mníšku bolo evidovaných 84 rodín, ktoré chovali dovedna 216 volov, 33 koní, 116 kráv a 494 oviec.
_____Na kópii banského protokolu sa nachádza súpis obyvateľov z roku 1780. Mestečko malo 2024 obyvateľov. Z tohto počtu bolo 631 obyvateľov rímskokatolíckeho vierovyznania a 1393 obyvateľov evanjelického vierovyznania.


Súpis obyvateľov z roku 1780
s domom bez domu spolu
katolíci nekatolíci katolíci nekatolíci
m ž vd md m ž vd md m ž vd md m ž vd md
ťažiari 15 14 17 112 74 79 45 198 7 7 41 13 14 14 18 94 702
drevorubači 6 6 3 12 3 4 - 12 12 11 4 17 3 3 - 6 106
uhliari - - - - - - - - 3 3 4 3 - - - - 13
baníci 29 33 18 72 68 72 39 168 40 39 4 77 67 39 5 111 901
furmani 2 1 3 5 38 39 19 89 - - 1 2 28 27 8 45 303
spolu 2024

__m - muži, ž - ženy, vd - veľké deti, md - malé deti


_____Zaujímavé je porovnanie počtu obyvateľov v mestách Košického dištriktu, podľa sčítania z roku 1785. Najviac obyvateľov majú Košice, nasleduje Smolník, ktorý má 6022 obyvateľov, Gelnica je piata s 5108 obyvateľmi, Švedlár je trinásty a Mníšek je na osemnástom mieste s 2306 obyvateľmi. V roku 1787 mal Mníšek 292 domov a 2296 obyvateľov.

Vykúpenie sa Mníška

Baníctvo - medený Mníšek

_____V 14. storočí nadobúda veľký význam spišská meď, ktorá ovládla trhy v severnej časti Európy. Obchod s meďou mali v rukách torunskí a krakovskí kupci. Medená ruda sa tavila v hutách v Gelnici, Smolníku a Tichej vode a do sveta sa vyvážala pod názvami göllnitzer, schmöllnitzer a stillbacher Kupfer.
_____V Mníšku bolo rozvinuté baníctvo a uhliarstvo. Dokladom toho je aj listina z roku 1432, z ktorej sa dozvedáme, že Mníšek mal vlastného banského majstra. Banského majstra si volila rada a od komorského grófa sa vyžadoval iba súhlas. Bol významným členom rady a zastával funkcie podrichtára. V bežných situáciách rozhodoval sám, len pri zložitejších situáciách si prizýval dvoch členov rady. V náplni práce mal evidenciu podielov, kontrolu šácht, chodieb, spôsobov ťažby a rozsúdenie sporov priamo v bani. Bol oprávnený vydať žiadateľovi kutacie povolenie. Udeľoval banskú mieru. Určoval a vytyčoval za určitých podmienok hranice medzi baňami. Mal dozerať na to, aby sa v baniach ťažilo a odovzdávala sa daň. Banský majster nesmel odsúdiť na väzenie (ako rada), len na majetkový postih. Mal aj veľký vplyv pri určovaní dedičných podielov a štôlní. Poznáme mená týchto banských majstrov pôsobiacich v Mníšku: 1641 Girg Tanyer, 1682 Georg Theis, 1744 Johanes Martinides, 1755 Georg Klin, 1780 Johann Pajer, 1787 Johann Schütz.
_____Podľa háld sa dá predpokladať banská činnosť priamo v obci (podzemie pod celou obcou je vraj popretkávané štôlňami), jej častiach Kloport, Vinkel, Burg a v blízkom okolí. Na úpätí Špicnbergu boli bane na zlato, v dolinách „Grund”, „Kalichzajfn” a „Tinesgrund” boli bane na striebro. Meď sa ťažila v okolí „Ádechsn” a „Štirkenberg” a pod Kloptaňou. Bane boli aj v iných dolinách, o čom svedčia zasypané štôlne. Okrem baníctva sa obyvatelia venovali aj uhliarstvu. Dokazujú to plošinky po okolitých lesoch. Drevené uhlie sa pálilo zo siahovice. Jedna skupina pozostávala zo šiestich osôb. Každá pracovná skupina mala 4 uhliská. Na jedno uhlisko bolo treba naložiť 24 horských siahovíc dreva. Potom sa drevo prikrylo slamou a uhoľným prachom zmiešaným s hlinou. Malým otvorom pri zemi sa drevo zapálilo a horelo 8 až 10 dní. Z jedného miliera sa vypálil viac ako jeden voz dreveného uhlia.
_____Následkom ťažby sa začala ruda na povrchu míňať, znižoval sa aj obsah kovu v rudách. Na hlbinné dolovanie bolo potrebné raziť nákladné šachty a štôlne. Práce si vyžadovali veľké finančné prostriedky, ktoré chýbali. Z toho dôvodu dochádza ku stagnácii a vážnej kríze baníctva. O stave spišského medeného baníctva sa dozvedáme zo správy dvorných komisárov z roku 1566, ktorú vyslal cisár Ferdinand: „V Mníšku, Švedlári a Krompachoch sa pre nedostatok nákladu (peňazí) neťaží, iba v Smolníku a Gelnici sú zvyšky baní mešťanov na striebro.”
_____Začiatkom 17. storočia mal richtár Georg Schleifer so svojimi spoločníkmi baňu, v ktorej sa okrem medi ťažilo aj striebro. Ročne vyrobili asi dva centy, t. j. 84 - 90 kg medi, ktoré získali vo vlastnej hute. V zázname o baniach sa spomínajú bane na zlato na rozhraní mníšanského a švedlárskeho chotára (Bystrý potok). Nad dnešnou železničnou stanicou bola vraj soľná baňa, ktorá sa volala „Zalcštoln” alebo „Purmanštoln”, z ktorej sa podľa neoverených údajov vozila soľ do celého Uhorska. V „Grunde” sa nachádzala Konská šachta („Rosštoln”), v ktorej boli raz zasypaní devätnásti baníci a dva kone, podľa čoho dostala názov. Boli tam aj Somárska štôlňa (Ézelštoln), Mudranka (pravdepodobne baňa richtára Mudronyho) a mnohé ďalšie. Pod „Fichtenhíblom” boli bane na Rakoch, ktoré pravdepodobne patrili do chotára Mníška.
_____V roku 1696 v rámci reorganizácie banských súdov bol v Mníšku zriadený nižší banský súd. Udeľoval oprávnenia na banskú ťažbu, kutacie povolenia a zisťoval, či sa oplatí ťažiť, či neutrpia susední ťažiari a na základe toho sa vymeriavalo územie - tzv. banská miera. O význame Mníška v baníctve svedčí aj to, že sa po roku 1696 stal s banskými mestami Švedlár, Smolník, Gelnica a Štós členom obnoveného spolku piatich hornouhorských banských miest. V roku 1726 sa spolok rozšíril o Dolný a Horný Medzev a spolu vytvorili spolok siedmich banských miest. Neskôr sa pridal aj Vondrišel (Nálepkovo) a tak vznikol spolok ôsmych banských miest.
_____Zo 4. júna 1742 sa zachovala žiadosť majiteľov baní z Gelnice a Mníška adresovaná župe v Levoči, v ktorej sa sťažujú na zničené medené bane a žiadajú zvýšenie cien. Poukazujú na úpadok medenorudného baníctva, následkom ktorého sú bane a mestečká vyľudnené a opustené. Túto žiadosť podporili aj magistráty miest.

Remeslá a cechy

_____V Mníšku bolo viacero cechov. Medzi najznámejšie patril cech mäsiarov. Zachovala sa listina z roku 1751, v ktorej sa potvrdzuje, že Andreas a Johann Keilovci boli členmi mäsiarskeho cechu. Dokonca ich predok Mathias Keil založil v Mníšku mäsiarsky cech v roku 1632. Mathias Keil mal syna Johanna, ktorý bol v roku 1661 prijatý za majstra. Johann Keil mal syna Mathiasa, ktorý bol do cechu zapísaný v roku 1682. Mathias mal syna Johanna, ktorý do cechu vstúpil v roku 1708. Johann Keil mal dvoch synov Andreasa a Johanna. Andreas Keil vstúpil do cechu v roku 1732 a v roku 1737 sa stal jeho majstrom. Zachovala sa ešte žiadosť mäsiarov z roku 1836 o cechové privilégiá, ktoré im boli udelené v roku 1837.
_____V roku 1845 požiadali stolári, kolesári, debnári a zámočníci o zriadenie vlastného cechu. V žiadosti sa odvolávajú na náboženstvo, patriotizmus a morálku. Za svoje krédo si zvolili heslo: „Modli sa a pracuj!”

Z cirkevných a školských dejín


  1. Slobodné vyznanie viery teraz i predtým.
  2. Zámožné rodiny poskytnú peniaze a postavia kostol. Chudobní pomôžu prácou pri postavení kostola.
  3. Farárovi a učiteľovi zaplatia všetko, ale s podmienkou, že bude bývať v Mníšku.
  4. Pozemok poskytnú občania dobrovoľne a zaobstarajú aj stavebný materiál.
  5. Nakoľko Tolerančný patent užívajú aj susedné dediny, ale sú vzdialené viac ako hodinu cesty a v Mníšku sú baníci, ktorí chodia za prácou a chcú chodiť do kostola v Mníšku.”

Pocasie