II. svetová vojna a jej dôsledky

_____Už v druhej polovici tridsiatych rokov sa nad Európov sťahovali mračná II. svetovej vojny, ktorá tak osudovo zasiahla aj do života obyvateľov Mníška nad Hnilcom.
_____Po vyhlásení Slovenského štátu 14. marca 1939 sa do vedúcich pozícií v obci dostala Deutsche Partei (DP), ktorá vznikla z Karpatendeutsche Partei (KdP) na čele s R. Göllnerom. Ten sa v roku 1939 stal vládnym komisárom. Vystriedal A. Wittchena, ktorý bol richtárom od roku 1906. Ako všade, aj v Mníšku sa našli horlivci, ktorí podľahli súdobej ideológii, osudnej aj pre karpatských Nemcov.
_____Obec museli opustiť obyvatelia českej národnosti a 8. októbra 1939 boli vyzvaní obyvatelia židovskej národnosti, lekár L. Steiner a A. Weinberger s manželkou a dcérou, aby opustili obec. Protižidovské opatrenia však zašli ešte ďalej a 23. júna 1941 bolo vyhláškou nariadené, aby všetci židia nosili na rukávoch žlté pásky. V Gelnici mali zakázané zdržiavať sa na Hlinkovej ulici a námestí A. Hitlera, nakupovať na týždenných trhoch, navštevovať synagógu aj seba navzájom. Neskôr museli všetci židia obec opustiť a pravdepodobne zahynuli v koncentračných táboroch, pretože ich ďalšie osudy nie sú známe.
_____Z roku 1944 sa zachovala správa notárskeho úradu, v ktorej sa píše, že v obci neboli postavené od roku 1938 žiadne budovy, pretože sa obec finančne vyčerpala pri výstavbe obecného domu. Podľa nej bolo v obci 464 domových čísel, z ktorých bolo 282 bez elektriny. Z obyvateľov obce bolo asi 20 baníkov zamestnaných v okolitých baniach. V Nemecku pracovalo viac ako 120 ľudí.
_____V okolí obce operovali partizánske oddiely pri Slovinkách a Zbojníckej skale. Najväčšou diverznou akciou bolo podmínovanie železničnej trate medzi Mníškom a Švedlárom 21. októbra 1944, keď boli zničené tri rušne a 50 vagónov. Niekedy v tomto období bola ostreľovaná partizánska skupina na Zbojníckej skale z pancierového vlaku, z trate v Mníšku.
_____S blížiacim sa frontom sa v septembri 1944 vedenie Deutsche Partei rozhodlo pre evakuáciu nemeckého obyvateľstva, ktoré zachvátila panika a strach z ďalšieho osudu. Evakuácia sa mala viesť dvoma smermi - prvým cez Poľsko na Sudety a Rakúsko, druhým cez Maďarsko do Rakúska. Pod evakuáciu podliehali ženy, deti a muži starší ako šesťdesiat rokov. Na osobu si evakuanti mohli zobrať 30 kg batožiny. Muži vo veku od 16 - 60 rokov, ktorí neboli na fronte, museli povinne nastúpiť do jednotiek domobrany „Heimatschutz”, ktoré sa zriadili na ochranu majetku proti partizánom. Dňa 30. septembra 1944 nemecká armáda nákladnými autami evakuovala prvú skupinu ľudí z Mníška cez Margecany do Krompách, odtiaľ do Zakopaného a ďalej cez Moravu a Viedeň do Burgenlandu, do dediny Bernstein. V tomto transporte boli aj žiaci Ľudovej školy spolu s riaditeľom Maťkom. Vlakom boli do Mníška 12. novembra 1944 evakuované ženy a deti z Mníška a Medzeva.
_____Začiatkom roku 1945 nemeckí vojaci zrekvirovali všetok dobytok a opustili obec. V Burgu zostalo veliteľstvo záštity, pozostávajúce len z maďarských vojakov. Dňa 22. januára 1945 prekročili ruské jednotky 158. divízie, 159. pevnostnej brigády pod vedením plk. I.N. Vinogradova hrebeň Volovských vrchov a po starej obchodnej ceste sa cez Tinesgrund dostali k Mníšku. Pomocou domácich obyvateľov získali správy o situácii v dedine a o pol jedenástej došlo k prestrelke. Maďari strieľali z diel pri Eibenovej píle, železničnom moste a Burgu. Pri trafike za katolíckym kostolom sa navzájom zastrelili ruský prieskumník a maďarský strážny. Keď ruské jednotky obklopili Mníšek, Maďari ustúpili cez Grund do lesov smerom na Hrable. V čase príchodu ruskej armády bolo v obci 56 Slovákov a Nemcov a 111 Rómov. Pred frontom sa niektorí ľudia ukrývali v lesoch a baniach a pred príchodom ruskej armády evakuovala časť mužov na nákladných autách cez Spišskú Novú Ves a Poprad do Bratislavy. Po prechode frontu bolo dňa 18. februára 1945 ruskými bezpečnostnými orgánmi odvlečených do „lágrov” v Rusku 63 občanov Mníška, z ktorých sa vrátili len niektorí.
_____Po prechode frontu bolo v obci poškodených 16 domov a strecha katolíckeho kostola. Do opustených domov boli pozvaní obyvatelia Telgártu a uvažovalo sa aj o obyvateľoch vypálenej Richnavy. V obci sa vytvoril Národný výbor, v ktorom mali hlavné slovo bývalí partizáni a členovia komunistickej strany.
_____Na základe Postupimskej konferencie mal byť raz a navždy vyriešený problém nemeckej národnosti na území Československa, o čo sa zasadzoval prezident E. Beneš. Bolo prijaté riešenie ich odsunu z územia republiky. Vykonávateľom týchto nariadení sa stalo na jar 1945 Povereníctvo vnútra a pôdohospodárstva. Na základe prezidentských dekrétov a vládnych nariadení bol po 1. marci 1945 skonfiškovaný majetok nemeckého obyvateľstva a boli vypracované pokyny na jeho odsun.
_____Po skončení vojny sa vracali obyvatelia z evakuačných priestorov domov v nádeji, že začnú opäť pracovať, siať a zveľaďovať rodnú obec. Počas cesty domov alebo po príchode domov však boli zatýkaní a sústreďovaní do táborov, buď v mieste bydliska (v Mníšku to bolo dnešné kvetinárstvo a bývalý dom richtára) alebo inde (Turzov, kaštieľ v Jaklovciach). Rozdelili ich na pracujúcich a nepracujúcich. Nepracujúcich sústreďovali do zberného tábora na Turzove, pracujúci vykonávali rôzne práce v Smolníku a v iných obciach pod dozorom žandárov a dobrovoľníkov. Z 23. augusta 1945 sa zachovalo nariadenie o vykopaní zemiakov a dodaní troch kráv pre zaistených v tábore Turzov, v ktorom sa píše o „očistení Slovenska od Nemcov”. Okrem iného sa uvádza: „Po hrôzach vojny je nemysliteľné, aby sa masť a mlieko odobralo Slovákom pre tých, ktorí nikdy nemali cit pre Slovákov.” Neľudské zaobchádzanie a nedostatok potravy si vyberali svoju daň hlavne u starších ľudí a detí. Väčšinou to však boli ľudia, ktorí nemali nič spoločné s fašizmom a jeho ideológiou. Ich jedinou chybou bolo, že boli nemeckej národnosti. V hlásení z 28. novembra 1945 sa uvádza, že v Mníšku je 725 zaistených vracajúcich sa Nemcov. Na základe nariadení SNR č. 33/1945 boli zriadené ľudové súdy na potrestanie zradcov a kolaborantov. Neskôr boli zriadené výberové komisie na odsun nemeckého obyvateľstva, ktoré rozhodovali o ich osude. V roku 1946 za pomoci vojska a žandárov sa začalo zatýkanie a zhromažďovanie obyvateľov nemeckej národnosti, ktorých následne odvážali do táborov. Niektorým sa podarilo schovať, utiecť alebo na základe osobných a podnikových intervencií o ich potrebe pre priemysel, píly alebo iné schopnosti vyradiť z odsunu. Dňa 25. júna 1946 bola slovenskou vládou povolená reslovakizácia a tak sa mnohí vzdávali svojej nemeckej národnosti, aby mohli ostať doma na Slovensku.
_____Sústreďovacie tábory boli v Poprade, Novákoch, Českej Lípe, Rýmařove a inde. Následkom hladu, zimy, katastrofálnej hygieny, ponižovania a zlého zaobchádzania v nich zomrelo mnoho ľudí. Z táborov boli títo občania transportovaní do Nemecka nákladnými vagónmi v neľudských podmienkach. Odsuny pokračovali aj v rokoch 1946 - 1947. Počas odsunu sa odohrali mnohé rodinné a osobné tragédie, ktoré boli úplne zbytočné.

Pocasie